Slovenský Kras

Slovakia Plus 13.01.2012 01:18 Národný park sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice - okolie. Územie národného parku pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré v podstate predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch. Zádielská a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami, geologickým rozhraním a kotlinami. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu z najväčšej časti predstavuje štátna hranica. Nadmorské výšky sa na území pohybujú od 200 do 900 m. Najvyšším bodom planin národného parku je Matesova skala severne od Bôrky. Najnižšie miesto sa nachádza na úpätí planiny severne od Plešivca . Možno si to ani neuvedomjeme je to práve geologická stavba, ktorá podmienila vznik tohto unikátneho krasového územia. Vďacíme za to skutočnosti, že asi pred 205 - 225 miliónmi rokov sa usadili mohutné karbonátové komplexy rifových a lagunárnych vápencov s hrúbkou nad 2 km, ktoré boli vo forme príkrovu , dotransportované do dnešnej oblasti Slovenského krasu. Tieto svojimi vlastnosťami podmienili vznik rozmanitých krasových javov. V Slovenskom krase sa vyskytujú v podstate všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. Z nich sú turisticky sprístupnené jaskyne: Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Svojrázne podmienky tohto územia sa odrazili aj v rozmanitosti flóry a fauny. Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov. Z botanického hľadiska majú najväčší význam chudôbka Klášterského, jarabina Hazslinszkého, jarabina krasová, hloh domický, rumenica turnianska a sivokvet mäkký veľkoúborový. Významnú skupinu tvoria taxóny, ktoré sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu. Mnohé patria k panónskym endemitom alebo tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia. Krasový fenomn sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných stráňach, hranách a škrapových poliach planín. V náväznosti na špecifické vlastnosti zemia sa vytvorili pestré životné podmienky aj pre živočíšstvo oblasti. Sú tu zastúpené skupiny živočíšstva, ktoré dávajú územiu charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Slovenský kras so svojimi typickými a jedinečnými prírodnými hodnotami srdečne víta návštevníkov národného parku a zároveň ďakuje za ochranu prírodných hodnôt tohto vzácneho a zaujímavého územia. Zásady správania sa návštevníkov: Neničte, nepoškodzujte a neznečisťujte prírodu Slovenského krasu.Netrhajte a nepoškodzujte rastliny, neplašte a nechytajte živočíchy, neničte hniezda vtákov.Nesprávajte sa hlučne.Nevstupujte do nesprístupnených jaskýň.Krásy a hodnoty prírody obdivujte len z turisticky vyznačených a náučných chodníkov, neskracujte si ich.Táborenie je dovolené iba na vyhradených priestoroch.Kladenie ohňa mimo priestorov na to určených nie je dovolené.Nepoškodzujte označenie, informačné a orientačné tabule.

Číst celý článek >>